Zásah do zlatého

15. Jan | Kategórie: Zážitky klientov

Poznáš ten vtip? Žena programátorka je ako morské prasa, ani morské, ani prasa, počúvala som často po prezradení povolania. Áno, vtipné, ale v duchu takéto spochybnenie ženskosti stále viac škrie.
A potom som spoznala Marcelku. Sedeli sme v kaviarni a Marcelka mi prezradila, že jej vášňou je móda. Hľadať vhodné farby, vyberať doplnky, kombinovať kúsky do originálnych outfitov. Ponúkla mi rady a pomoc. Prebrať súčasný šatník, nakúpiť spolu nové veci a zmeniť vizáž. V hlave mi ako prvá nabehla zdesená myšlienka:

“Ale ja nechcem byť pipinka”.

Stáť hodiny pred skriňou a rozprávať sa celý deň o nechtoch a topánkach, to nie je pre mňa.

Ako mi toto krúžilo hlavou, Marcelka rozprávala ďalej a žiarila pri tom, srdcová téma. Jej zámerom nie je niečo mi vnucovať, ale pomôcť mi nájsť svoj štýl.

Pookriala som. Môže to byť celkom sranda nechať si takto radiť. A je pravda, že keď som sa niekedy chcela vonku blysnúť, stála som doma pred skriňou bezradná. A tak som súhlasila, prejdeme spolu moju skriňu a vyrazíme na nákupy.

Pri preberaní skrine som sa veľa naučila. Pomocou šatiek mi Marcelka ukázala, aké farby sa mi hodia. Keď priložila k mojej tvári tmavú šatku, už aj tak bledá pleť ešte viac zbledla a kruhy pod očami boli výraznejšie. Pri zlatej šatke sa pleť rozžiarila a farebne zjednotila. Problém môjho šatníka bol v prevahe tmavých vecí, ktoré boli navyše často aj široké, a tak deformovali postavu. Našli sme ale aj fajn kúsky, ku ktorým stačilo vybrať vhodné doplnky. Vytvorili sme niekoľko komplet outfitov, ktoré som si odfotila a v nasledujúcich dňoch testovala.

Reakcie okolia boli viac než pozitívne, na komplimenty som nebola zvyknutá a počúvali sa veľmi príjemne.

Nevedela som sa dočkať spoločných nákupov. Pri nich som Marcelke ukazovala, čo ma zaujalo a ona mi vysvetľovala prečo je to dobrá alebo zlá voľba. Rozšírili sme môj šatník o kúsky, ktoré sa dobre navzájom kombinujú a voľbou vhodných doplnkov sa hodia na rôzne príležitosti. S vytváraním vlastných kombinácii som mala ešte chvíľu problém, ale postupne som sa naučila experimentovať. Prvé pokusy som pre istotu fotila a posielala mms-kou Marcelke, či tak môžem ísť von :-)

Pri triedení šatníka vznikla kopa s vecami na vyradenie. Väčšinu som aj naozaj vyradila, ale bolo medzi nimi pár mojich obľúbených tričiek a mikín, ktorých som sa vzdať nechcela, a tak skončili dočasne pod posteľou. Keď som sa k nim nedávno vrátila, síce sa vynorili pekné spomienky, ale už sa mi nepáčili a bezbolestne som sa s nimi rozlúčila.

Vtip o ženách-neženách vystriedalo pri zoznamovaní prekvapené: "Ale veď IT-čkárky nenosia sukne" alebo "Neverím" a ja si to užívam.

Naučila som sa, že zaoberať sa oblečením a vzhľadom neznamená byť “pipinkou”. Je to prirodzeným správaním sebavedomej ženy, ktorá sa o seba stará a váži si svoje telo.

Ďakujem Marcelka! :-)