V prvom diele podcastu Štýloviny Vám predstavím svoju prácu štýl mejkerky a pokúsim sa zboriť mýty a predsudky, ktoré sa s povolaním módneho stylistu spájajú. Častokrát majú ľudia obavy, že ich niekto bude súdiť alebo ich za ich šatník vysmeje. Nič z toho na konzultáciách so mnou nezažijete. Som tu pre Vás, aby som Vám pomohla vytvoriť Váš osobný štýl s prihliadaním na Vašu osobnosť a vkus. A to všetko v atmosfére pohody a radosti.

Podcastom nás sprevádza Alena Kručayová, autorka projektu Inšpiratívne ženy.  Vypočujte si ho na jednej z týchto platform:

A ak sa vám nechce počúvať, môžete si ho aj prečítať

A: Hneď na úvod by som sa spýtala, čo je a čo naopak nie je štýlmejker?

M: Začnem tým, čo je. Je to človek, ktorý vám pomôže vyladiť váš šatník, aby vám to pristalo, aby ste sa v tom cítili dobre, spokojne. Je to človek, ktorý vás podporí v tom, aby ste mali v šatníku tie správne kúsky pre seba. Mal by mať v sebe tiež kus ľudskosti a empatie, aby sa vedel naladiť nato, čo potrebujete. Ja osobne prinášam do témy obliekania radosť a nadšenie. A mal by to byť aj človek, ktorý má praxou vyskúšané zákonitosti, ktoré fungujú v obliekaní. A určite je potrebné aj vytvoriť pocit dôvery medzi klientom a osobným stylistom. Osobný stylista by mal vytvoriť prostredie, ktoré bude pre klienta podporné a bezpečné.

A nebude plné kritiky a zhadzovania toho, čo aktuálne v šatníku je. Tu sa dostávame k tomu, akoby to podľa mňa nemalo vyzerať. Myslím si, že kritiky je na svete dosť a ak je aj niečo, čo neladí, všetko sa dá podať a pomenovať citlivo. Ja využívam v práci aj to, že klientom vytváram priestor nato, aby si pod mojím vedením prichádzali na zákonitosti o tom, aké farby a strihy im pristanú aj sami. Nemyslím si, že osobný stylista by mal byť nejaký guru, čo sa tvári že ja sa perfektne obliekam a všetci ma nasledujte, lebo sa to môže osobnosť od osobnosti, človek od človeka, žena od ženy, muž od muža líšiť. Máme rozdielný štýl života, rozdielne povolania rozdielny rozpočet, rozdielne obľúbené obchody a toto všetko treba pri módnom poradenstve zvážiť. Toto všetko by mal vedieť osobný stylista vyhodnotiť a zakomponovať, aby klient bol spokojný.

A: Mne to príde, že povolanie štýlmejkera nie je úplne jednoduché, lebo okrem odborných znalostí musíš byť aj znalec duše človeka a musíš sa vedieť naladiť na toho druhého. Ako si spomínala sama, je tam dôležitá empatia. A ja si myslím, že to je jeden z mýtov alebo strachov ľudí, pretože keď idú k stylistovi, tak majú pocit, že zožnú kritiku zato, ako sa obliekajú, že sú nemožní, majú strach. A ty si spomínala, že tej kritiky je vo svete veľa, tak ako sa ty staviaš k tomu klientovi, aby nemal strach, že bude posudzovaný.

M: V prvom rade by som chcela zdôrazniť, že vždy som za otvorenú komunikáciu. Aj keď kladiem dôraz nato, aby som ku každému pristupovala empaticky a vedela vystihnúť jeho potreby, samozrejme aj ja som len človek a myšlienky čítať neviem a asi ani nebudem vedieť. Tak snažím sa to dať najavo a aj teraz to hovorím, že dôležitá je otvorená komunikácia. Ak máte akékoľvek pochybnosti a obavy, tak ich vyslovte, ja vám na ne pravdivo odpoviem. Myslím si, že všetko je o komunikácií, nemusíte sa báť vysloviť nejakú pochybnosť, obavu, alebo to čo vás trápi. Viete ako sa to hovorí, nemému dieťaťu ani vlastná mater nerozumie a aj tu to platí. Aj keď ja pre uvoľnenie komunikácie, hneď na začiatku zisťujem kritéria, ktoré sú pre klienta dôležité. Zisťujem, ako sa v oblečení chce cítiť, aký ma rozpočet...Aby to bolo aj v tomto ohľade pre neho komfortné. Aby si nemyslel, že ho budem tlačiť do neviem akých exkluzívnych značiek a ten klient nato nie je zvyknutý a ani to nepotrebuje, sa do nich obliekať. Rovnako dobre sa dá nakúpiť v sekáči, ale aj v exkluzívnych obchodoch. Nie je to o tom, že jedno je dobré a druhé je zlé. Je to o tom, že zatiaľ čo pre jedného človeka môže byť radostné nakúpiť v sekáči, lebo bude vyzerať dobre a nezaťaží to jeho rozpočet. Zatiaľ čo pre druhého je zas toto nezmyslené a radšej si dopraje exkluzívne značky alebo nejaký pekný butik. Nejde o to, že niečo je zlé a niečo dobré. Pre každého je dobré niečo iné.

A: Ja si myslím, že teraz si zborila ďalší mýtus, pretože ľudia si myslia, že nakupovať so stylistom prináša predovšetkým nakupovanie v drahých obchodoch a ty si spomenula second handy. Je to niečo, čo je aj pre mňa novinka a je to veľmi príjemné, pretože si myslím, že nie každý si môže dopriať tie najluxusnejšie značky a tým si otvorila také dvierka do toho, že nie len najluxusnejšie značky sú zárukou kvalitného oblečenia a dobrého oblečenia a vytvorenia dobrého štýlu

Ako to je s tou kvalitou oblečenia. Je tam vždy úmera medzi cenou a kvalitou?

M: Nemusí to byť vždy tak. Je všeobecne známe, že pri mnohých veciach platíme hlavne za značku. Aj keď nie som odporca ani zástanca značiek. V obliekaní mám rada prirodzenosť. A ako bude pre niekoho prirodzené nakupovať v peknom butiku, tak pre niekoho bude prirodzené nakupovať v sekáči alebo v bežne dostupných značkách. A myslím, že pri obliekaní by sme sa mali vyvarovať pózam a schovávaniu sa za značky, alebo za módne trendy ktoré nám nič nehovoria. Aj pri trendoch by sme si mali vyberať veci, ktoré nás podporia. Ak máme používať módne trendy, tak presne tie, ktoré vedú k podpore harmónie a krásy. Ja verím, že nie pózy a strojenosť, ale naša prirodzenosť je kľúčom k tomu, aby sme posilnili naše vnútorne vyžarovanie a aby bolo vďaka oblečeniu to naše vyžarovanie a vnútorné kvality nie len vidieť, ale aj cítiť.

A:  Sústredíš sa pri konzultácii na vyžarovanie človeka?

M: Áno určite a zameriavame sa aj nato, aby sme ho oblečením podporili a vyzdvihli. Lebo každý máme nejaké špecifické črty a špecifické vyžarovanie a z toho potom vyplýva presne to, že niektorá žena sa lepšie cíti v podpätkoch a niektorá nie. Alebo, že niektorá žena sa cíti lepšie v rifliach a teniskách, aj keď pozor aj to dá poňať žensky a aj v takomto kúsku vie žena  podporiť ženskú energiu v sebe, no nemal by byť ten outfit mužsky orientovaný aj v tomto prípade, teda ak chceme podporovať ženskú energiu. A druhá žena sa bude cítiť úplne najkomfortnejšie v šatách a elegantných topánkach.

A: Takže nenanucovať len svoj osobný pohľad na trendy, ale je určite dôležité pri tvojej práci prihliadať na osobnosť klienta, na jeho osobné vyžarovanie, nato v čom sa cíti a necíti dobre.

M: Áno určite klient je pre mňa akoby šéf, ktorý si povie čo chce dosiahnuť, ako sa chce v oblečení cítiť a ja mu tie možnosti nájdem, ukážem a dostanem do šatníka.

U mňa to nefunguje naopak, že ja som ta ktorá vie a nasledujte ma a obliekajte sa do toho do čoho ja alebo do toho, čo je mne blízke.

Mňa na tejto práci aj baví, že niektorým ženám oblečiem to, čo by som si ja sama neobliekla. Lebo oni sa cítia v tom dobre a nie že im ja budem vnucovať nejaké romantické prvky, volány, ktoré sú blízke mne a ja sa v nich cítim dobre. Práve to je na obliekaní dôležité, uvedomovať si, ako sa v oblečení cítim ja, nie čo nato hovoria ostatní. Lebo nikdy sa nebudeme páčiť úplne všetkým, ale pri tom obliekaní by sme mali reflektovať a sledovať svoje potreby a byť voči tým potrebám úprimní. Tak v čom sa teda cítim dobre? Napr. mne sa tiež páčia podpätky, zbožňujem ich, sú veľmi elegantné, ale pri mojej práci ich moc nevyužijem. Hlavne nie keď behám po obchodoch. Pri práci sa potrebujem cítiť dobre, aby som dokázala klientovi odovzdať maximum a v 10 cm opätkoch sa necítim dobre, cítim sa nepohodlne. Ale sú ženy, ktorým nerobí problém nosiť opätky, ale nemalo by to byť, že teraz podpätky vyzerajú dobre, elegantne a poďme si ich obúvať preto všetci.

A: Mne sa veľmi páčila tá myšlienka, že tým šéfom je klient. Aj na začiatku si spomínala, že sa neprezentuješ ako nejaký guru. Chápem to tak, že ty si taký sprievodca, ktorý dokáže klienta usmerniť, vypočuť a vidieť. A zároveň ten človek by mal bez ostychu povedať, v čom sa cíti dobre a ty ho v tom podporíš. Samozrejme v rámci toho, že dokážeš odborným okom posúdiť čo mu svedčí.

M: Áno, aj ho tam nasmerovať a aj ho to naučiť, aké strihy, farby a štýl sa mu hodia. Samozrejme každý má ten cit nato úplne iný. Ale pracujem aj s mužmi a aj tam vidím, že aj oni dokážu pochytiť základné zákonitosti o farbách a strihoch. Prisudzujem to tomu, že dokážem podať praktické informácie a vybrať im informácie presne pre nich. Nezahlcujem ľudí informáciami. Zahltení sme už dosť, stále vychádzajú nejaké články, čo by sme zaručenie mali mať v šatníku, články o strihoch šiat, ktoré určite pristanú každej postave. No v praxi to tak nefunguje. A nato sa aj zameriavam, že menej kecám okolo toho a viac realizujem. Okrem toho, že sa ženy i muži chcú cítiť v oblečení pekne, do poradenstva zapájam aj praktickú stránku – bez omáčok, prakticky vysvetlím, ukážem a pomôžem zrealizovať to, čo mi povedia alebo čo potrebujú mať v šatníku.

A: Ja by som sa chytila ešte jednej myšlienky, ktorú si povedala. A to je to, že ľudia by sa nemali báť vyjadriť v čom sa cítia dobre, aj keď sa to okoliu možno nebude páčiť. Máš aj takú skúsenosť, že prišla ti povedzme nejaká šedivá myška, ktorá ale možno túžila v kútiku po extravagantnejšom štýle, len sa bála, čo nato okolie a keď si jej pomohla to z nej vytiahnuť a začala sa tak obliekať, tak jednak začala žiariť a to okolie ju začalo inak vnímať, že bol ten jej strach neoprávnený? Stalo sa ti niečo takéto?

M: Podľa mňa je ten strach vždy, nie že neoprávnený, ale naozaj vyplýva väčšinou z nejakých zážitkov a skúsenosti. Mala som klientku, ktorá si spomenula na detskú spomienku, kedy ju otec zháčil, keď sa výrazne obliekla a uvedomila si, že to ako sa začala potom obliekať, to bola póza sivej myšky, že v skutočnosti sa túži obliekať tak, aby svoju krásu podporovala, ale bolo to v minulosti zhodené a asi sa jej to emočne dotklo, že sa na základe toho obliekala do „sivej myšky“. Potom to bolo pre ňu dosť oslobodenie. Niekedy sa stáva, že ženy sa zdráhajú prekročiť svoj tieň, ale keď to urobia, tak sa to stretne s veľkým prílivom krásy a energie do života a prídu aj pozitívne spätné väzby z okolia. Aj keď hovorím, nemali by sme sa obliekať dobre pre feedbacky z okolia, ale pre samých seba. Aby to bolo tak, že keď sa ja pozriem do toho zrkadla ráno, ja sa cítim dobre.

Pre takú zaujímavosť poviem, že aj ja som dostala hejt, kde mi jedna žena tvrdila, že sa neviem absolútne obliekať a žeby som nemala ani ľuďom radiť, keď sa neviem obliecť ja. No a samozrejme v prvom momente ma to zasiahlo, že ako môže byť niekto taký krutý a takto posudzuje a odsudzuje a ani ma nepozná. Ale v tom druhom kroku som si uvedomila, že to nie je o nej, ani keby mi to ďalších sto ľudí hovorilo, nie to ani o nich, lebo ja viem, že sa v tom čo mám na sebe, cítim dobre a že sa páčim sebe, keď sa pozriem do zrkadla. A to mám aj tak z bývaní. Nezaujíma ma, či sa všetkým návštevám bude páčiť môj byť, ale ja viem, že sa v ňom cítim dobre a mám tam tie prvky, ktoré sú mi blízke a ktoré sa mi páčia a v ktorých sa ja cítim dobre. Tak takto by sme mali pristupovať aj k bývaniu aj k šatníku.

A: áno, ono je to aj tak, že keď sa človek sám so sebou cíti dobre, dobre sa cíti v živote a v prostredí ktorom žije, tak to sám vyžaruje do svojho okolia a následne to ľudia vnímajú, túto vibráciu človeka a tiež ho vnímajú v pozitívnejšom svetle, takže sú to vlastne také spojené nádoby.

M: Áno práve a práve tam to začína, keď si nájdeme tie správne kľúče, prečo sa práve v tomto cítim dobre a prečo práve tento strih a táto farba, keď si upevníme a zakotvíme tieto veci, potom nás nezasiahne kritika z okolia, ktorá sa niekedy vyskytuje. No často to môže byť tým, že žena bola sivá myška a zrazu je oblečená krajšie a inak a môže sa stať, že partner bude žiarliť. Aj keď väčšinou sa stretávam práve s tým, že partneri to ocenia a páči sa im to. A niekedy mi aj napíšu že odviedli ste fakt dobrú prácu. Aj také sa mi stalo. Veľakrát sa stáva, že ženám takéto poradenstvo darujú práve muži. A to som vždy taká dojatá, za každého muža, ktorý sa rozhodne darovať tento druh služieb žene. A keď mi ešte potom napíšu, že som odviedla fakt dobrú prácu, tak to som úplne šťastná.

A: To je krásna spätná väzba. Prosím, priblíž nám, ako taká konzultácia u teba ako štýl mejkerky prebieha.

M: Ešte predtým, než sa stretneme s klientom a začneme spolu riešiť štýl obliekania, tak toho klienta postavím do tej úlohy šéfa, ktorý mi povie, čo potrebuje, ako sa v oblečení potrebuje cítiť, čo mu v šatníku chýba, aký ma rozpočet a potom sa vrhneme na prvú časť módneho poradenstva, ktorou je farebná typológia.

Pri nej klienti odhaľujú zákonitosti a čaro farieb. Je to taká alchýmia farieb a toho, čo klientom pristane. Farebná typológia sa mi páči, lebo vychádza z prirodzenosti, ktorú ja veľmi rada na ľuďoch podporujem. Nie pózy, ale prirodzenosť. Vychádza z prirodzenosti v tom zmysle, že podporí naše črty tváre, oči, vďaka farbám, ktoré nám pristanú, sme výraznejší takým prirodzeným, nevtieravým spôsobom. Také farby k nám zapadajú ako puzzle. Nemalo by to byť to, že upozorňujem farbami a odpútavam pozornosť od seba, ale podporujem vďaka nim prirodzenú krásu.

A potom druhá časť je, že sa pozeráme na strihy oblečenia. Nie je to o zakrytí nedostatkov, ale skôr o poznaní tela a obliekaní sa v súlade s proporciami tela.

Potom nasledujú buď nákupy. Tie využívajú hlavne ľudia vtedy, keď v šatníku naozaj nič nemajú, napríklad kvôli tomu, že sa im zmenila postava. Často to využívajú aj ženy, ktoré sú na materskej, zmenila sa im postava, predtým mali nejaký šatník, cez materskú nejaký, lebo tam treba oblečenie, ktoré je flexibilnejšie, ktoré nás neobmedzuje, ale aj to sa dá nastaviť tak, aby sa radovala z toho aj naša ženskosť. A potom nastupuje žena do práce a cíti, že nemá zmysel sa zaoberať súčasným šatníkom, lebo je už možno vytriedený, oblečenie splnilo svoj účel na obdobie s dieťatkom, ale do práce potrebuje už iné. Tak vtedy je ideme rovno nakupovať.

No väčšinou je to práve tak, že ľudia aj majú v šatníku pekné veci a nie sú si istí, ako ich kombinovať alebo majú veľa vecí a pocit, že nič na seba. A vtedy je užitočné využiť aj tú časť, kde im ten šatník pomôžem vytriediť, odľahčiť a nakombinovať.

Možno sa aj pýtate. Načo by mi toto bolo? Ale je to dobré preto, lebo ak tam je viacero kúskoch, tak šatník vidím s odstupom viem nakombinovať veci, ktoré by možno skončili v koši, viem ich nakombinovať inak, aby ladili k tomu človeku a typu postavy. Je to hra s fantáziou. Veľakrát som takto zachránila veci pred vyhodením. Nie je to o tom, že vyhodíme celý  šatník, a skritizujem a ofrflem ho, to vôbec nie. Zameriam sa v prvom rade nato, že vytiahnem z toho šatníka, ktorý je možno preplnený top kúsky a na nich ukážem, veď pozri sa, koľko máš možností, toto sa dá takto kombinovať, to takto. Klient si to nafotí a má v mobile celú škálu fotiek a ráno sa stačí len pozrieť do mobilu a vybrať si kombináciu. A klienti aj vidia, že aha, to tak z mála sa dá spraviť aj veľa. Keď vyberiem zo šatníka len tie top kúsky, v zmysle, že sedia strihom, farbou i štýlom, lebo už sme po tej fáze, kde rozoberáme tie strihy a farby, tak oni už aj sa ku mne chytajú, ku konci kombinovania aj oni vytvárajú kombinácie, som rada, že ich nadšením a radosťou nakazím a to aj ľudí, čo majú taký postoj k obliekaniu, že neznášam to, alebo mám z nákupov stres, z kombinovania mám stres. Lebo sú aj také ženy, pre ktoré je to kombinovanie záťažou a vtedy sa mi stáva, že potom sa aj oni chytia a kombinujú ešte lepšie ako ja a to je najväčšia radosť pre mňa, keď sa dopracujeme k tomu, že tu paniku typu nemám čo na seba a či som dosť dobre oblečená a pekná a pochybnosti nahradí radosť a chuť sa pekne obliekať a kombinovať.

Názorne im v šatníku ukážem, že to nie je až tak ťažké. A cieľom nie je vyhádzať šatník a nakúpiť nový, ale čo najviac využiť to, čo už  v ňom je, z toho vytvoriť základ. A nakupovanie potom nie je o tom, že kupujeme od buka do buka všetko, podľa najnovších módnych trendov. Nie je to tak. Už pri triedení šatníka si spolu zadefinujeme, čo treba dokúpiť, zohnať a to im potom aj pomôžem zohnať. Je to potom tak, že si nemusia kupovať všetko od základu, ale zameriame sa na dokúpenie konkrétnych kúskov a vôbec to nie je na úkor krásy a pocitu, ktorí klient potrebuje v tom oblečení mať.

A: No musím povedať že, už si ma tak namotivovala tvojim entuziazmom, že sa už u teba vidím. Naozaj si to tak podala, že si viem tu konzultáciu veľmi dobre predstaviť a pre mňa osobne je zaujímavou informáciou, že naozaj pracuješ aj s tým aktuálnym šatníkom človeka. Lebo moja predstava predtým bola, že môžem ukázať, čo si obliekam, ale potom pôjde predovšetkým o to nakupovanie nových vecí. Takže toto je cenná informácia, ktorá si myslím, že je dobré, že zaznela.

Marcelka, máš na záver nejaký odkaz alebo typy pre našich poslucháčov a poslucháčky?

M: nahraďte paniku a pochybnosti spojené s obliekaním za radosť a nadšenie. Keď vám spôsobuje radosť nakupovať v sekáči, nakupujte v sekáči. Keď vám spôsobuje radosť nakupovať luxusné značky, nakupujte tam. Keď vám spôsobuje radosť nakupovať v značkách, ktoré sú niekde v strede medzi sekáčom a luxuxnými značkami, doplňte si šatník tam. A hlavne sledujte a nasledujte radosť a myslím, že aj tá vám pomôže obliecť sa spokojne a krásne.