Pre mňa ako osobnú stylistku je veľmi prekvapujúce, keď zistím, s čím všetkým si ľudia spájajú slovo „štýl“. A ako často máva určitý negatívny podtón. Na príbehu jednej mojej klientky som zistila, čím to vlastne je. Pokúsim sa vám priblížiť jej slovami, ako celú módu a štýl vnímala:

„Vždy keď som počula „tá je štýlová“, predstavila som si paničku oblečenú od hlavy až po päty v nejakom pastelovom luxusnom kostýme, s vysokými lodičkami, predraženou kabelkou a ovešanú zlatom. Alebo naopak nejakú „hipisáčku“ v roztrhaných rifliach, rozťahanom tričku, s fialovými vlasmi a piersingom v nose. Asi nejaký reflex alebo čo. Neviem prečo vo mne „štýl“ evokuje niečo extravagantné a neprirodzené.

Ani ma nenapadlo spájať si ho so schopnosťou vedieť sa vkusne obliecť. Byť štýlová pre mňa vždy znamenalo byť prachatá (takže na to mám) alebo totálne nezávislá (takže mi je to jedno).

Celý život zápasím s tým, že si nemám čo dať na seba, lebo nech sa oblečiem do hocičoho, nepristane mi to. A ja chcem byť pekná. Napríklad v mojich predstavách som úžasne krásna, keď si nakupujem tie perfektné kúsky, ktoré majú figuríny v obchode. Raz som sa dokúrila a kúpila som si všetko, od trička, čo mala tá umelá „panna“ na sebe, cez nohavice až po sako. Celú výplatu som tam oplieskala. Bolo to nanič. Áno, videla som to už v kabíne, ale presvedčila som samu seba, že sa mi to iba zdá. Nezdalo.

A ja chcem (a chcem!) sa pozrieť do zrkadla a povedať si „naozaj som pekná, toto mi veľmi pristane. Toto som jednoducho JA.“

Ale neviem to. Ani na ostatných to nevidím. Teda uvedomujem si, že susede od vedľa nepristanú tie svetlé rifle čo nosí a mojej kamoške modré blúzky, ktoré má tak rada, ale nevedela by som povedať, čo iné by si mali kúpiť. Naopak kolegyňa vždy príde pekná a je jedno, či má sukňu alebo len jednoduchú košeľu, rifle a kabelku. Ja sa môžem narvať do úplne rovnakých vecí a nie je to ono. Zakaždým to nie je ono.

Keď som sa stretla s názvom ŠTÝL MEJKERKA, predstavila som si nejakú návrhárku, ktorá vytvára úžasné módne kreácie pre rôzne celebrity a automaticky som ju zaradila do „sveta mimo mňa“. A prečítala som si o nej viac-menej len zo zvedavosti. Dozvedela som sa však veľmi dôležité veci. O sebe samej. Teda hlavne o tom čo to ten štýl vlastne je a ako veľmi som sa mýlila.

Pochopila som, že je pre každú, úplne každú ženu a nemá nič spoločné s vyzývavosťou, bohatstvom, či spoločenským statusom. Že aj ja môžem byť krásna a cítiť sa dobre, stačí, ak ma niekto naučí ako na to. Že to nemá nič spoločné s extravaganciou, ale skôr talentom vidieť v móde potenciál a možnosti ako nechať svoju osobnosť vyniknúť. Že ja možno nevidím aké farby, či strihy mi pristanú, ale existujú ľudia, ktorí na to jednoducho majú oko a dokážu ma to naučiť. A že „štýlový“ je vlastne každý, kto pochopil svoju jedinečnosť a našiel cestu (vďaka, štýlmejkerka!), ako ju spokojne ukazovať svetu. A aj samému sebe - v tom zrkadle, predsa!“

A tak som sa opäť presvedčila, že aj takú vec akou je štýl môžu ľudia vnímať rôzne a že jeho pravú podstatu – vyzerať a cítiť sa dobre - si často ani neuvedomujú. Tá vyššie spomenutá kolegyňa mojej klientky si ho našla, pretože vedela aký strih riflí jej robí dobrú postavu, pochopila, ktoré farby musí mať na blúzke a zvolila vhodný doplnok. A moja klientka sa to nakoniec naučila tiež.