Tento príbeh je o žene, ktorá bola úspešná, pretože tvrdo pracovala a príjemná, pretože zostala ľudská a sama sebou a zmeny v živote vnímala nielen ako nevyhnutnosť, ale aj ako možnosť postúpiť o krok vpred. Aj tak však nebola úplne spokojná, pretože mala pocit, že navonok nevyzerá ako žena, ktorou sa vo svojom vnútri cítila byť.

Zmena? Ostrihať vlasy nestačí

Veľmi dobre pochopila, že nestačí mať úspešnú kariéru a ostrihať si vlasy, ak zatúži po zmene. Tak ako každá žena chcela používať oblečenie, farby, strihy a doplnky tak, aby vynikla jej prirodzená krása. Bola v koži tisícok žien, ktoré každé ráno stoja pred skriňou a nariekajú (alebo nadávajú), že si nemajú čo obliecť. 

Keď sme spolu vošli do nákupného centra a nasmerovala som nás rovno do svojho obľúbeného obchodu, už nebola vôbec taká nervózna ako keď sme sa stretli prvýkrát. Uvoľnila sa, keď zistila, že nie som žiadna super-cicuš-žena, ktorá ju bude navliekať do všetkého, čo jej napadne.

Čo skriňa (ne)dala

Citlivo sme prebrali čo od svojho šatníka očakáva a menej citlivo sme sa vrhli na jej skriňu. Samozrejme, veci v nej sama pretriediť nedokázala. Nevedela ako. Keď sa na ne pozerala naraz, zdalo sa jej, že všetko je nanič. Ale keď chytila do ruky jeden kus, aby ho vyhodila, už sa jej nezdal až taký zlý a tak ho radšej vrátila späť. Úplne ju chápem.

Najviac ju prekvapilo, keď som vyhlásila, že asi tak z dvoch tretín má v skrini perfektné kúsky. Skoro odpadla a znovu nazrela dnu:

„A to akože ktoré?“

Ukázala som jej kombináciu dvoch vecí, ktoré by jej pristali a ona sa s údivom pozerala na seba do zrkadla.

„V živote by ma nenapadlo dať to dokopy.“  Nabrala odvahu. „A môžem skombinovať aj toto s týmto?“ a siahla po dvoch iných. Zavrtela som hlavou: „Nie, vyzerali by ste v tom staršie.“

Smutne si vzdychla. Usmiala som sa na ňu: „To nie je o tom, že to nezvládnete. Iba som vás to ešte nenaučila. Nebojte, je to úplná hračka.“

Všetko je len o tom, že každá z nás je dobrá v niečom inom. Je to akoby som sa ja chcela stať právničkou. Mohla by som sa naučiť všetky zákony odpredu-odzadu, aj tak by som nebola dobrá. Nevedela by som dať tie jednotlivé paragrafy a kadejaké vyhlášky dokopy. Ale otvorte predo mnou skriňu.

Ona sa ani nejak nechcela naučiť, ako sa módne obliekať, nepotrebovala vytvoriť ten najdokonalejší outfit. Chcela len vyzerať príťažlivo a žensky a bola už unavená z fádnych kostýmov, v ktorých sa necítila dobre. Predstavovala si samú seba inak a s tým, čo videla v zrkadle to nesedelo. Áno, keď išla pred súd alebo na dôležitú právnickú schôdzku, bol kostým v poriadku. Ale vari je čierne sako a biela blúzka pre právničky jediná možnosť?

Teplo a zima vo farbách

Keď sme preberali farebnú typológiu, s úžasom hľadela na rozložené šatky. Ukazovala som jej pred zrkadlom, v ktorej farbe vyzerá jej pleť zdravšie a prečo nie je jedno, či si z jednej farby vyberie studený alebo teplý odtieň. S nedôverou sa zamračila, keď som jej na plecia položila jemnú zelenú.

„Čítala som, že v zelenej farbe vyzeráme nezdravo,“ povedala pochybovačne.

„Áno, články o móde,“ pousmiala som sa. „To, čo nám pristane, sa nedá napísať ako šablóna do jedného článku. Ani do dvoch. Vaša suseda by v tejto farbe možno vyzerala mdlo, pozrite sa však do zrkadla.“ Jej pleť získala mäkký, svieži odtieň a oči jej doslova žiarili, aj s ich prekvapeným výrazom.

„Tak to by som nikdy nepovedala,“ vydýchla.

„Ja viem,“ zasmiala som sa a s obdivom som sledovala, ako sa z uzavretej ženy stáva veselé dievča, ktoré vyberá jednu šatku po druhej, pýta sa, skúša a odskočí uvariť kávu, aby sa nám debatovalo lepšie.

A ktoré boli pre ňu tie NAJ farby? Jednoznačne jemné studené odtiene farieb – jemná ružová, modrá, zelená, fialová...Bola milo prekvapená, keď som je ukázala, že tmavo modrá jej ako neutrálna farba svedčí viac ako čierna. Nadmieru spokojná bola s tým, ako ľahko sa dá doladiť k ostatným jemným farbám. Jediné čo ju trápilo bolo, či si to všetko bude pamätať – milé ženy, každá odo mňa dostanete PALETKU vašich farieb, ktorú môžete nosiť v kabelke a doživotne si môžete vyberať len tie správne odtiene farieb.

Keď nás oči klamú

„Viete,“ zaváhala, „Dokážem ja vôbec tieto farby kúpiť? Veď v obchodoch hádam také ani nie sú.“

„A aké farby vidíte v obchodoch?“ pýtam sa.

„Hm.... asi hlavne čierne, biele a modré. Tie si všimnem ako prvé.“

„Viete, je zaujímavé, že tieto farby vidí väčšina z nás. Akoby sme mali mozog nastavený na to, aby v prvom rade videl najzákladnejšie kontrasty. Ak však idete za tým, že viete akú farbu hľadáte, vaše oči vás na ňu rovno nasmerujú. Preprogramujete si mozog, ani nebudete vedieť ako.“

A tak sme šli nakupovať. Už teraz je oblečená miliónkrát lepšie. Veľmi rýchlo sa naučila, ako svoje staré kúsky zo skrine skombinovať, aby jej pristali. Poslala som ju do kabínky a ja som nosila (nosenie mám na svojej práci najradšej). Nosila som oblečenie vo vhodných farbách a strihoch. Ak to bolo farebne v poriadku, ale jednoducho sa v tom necítila perfektne, vymenili sme za iné. A veru sme vrátili len máločo.

Tá správna zmena ide aj zvnútra

Keď sme odchádzali z nákupného centra, mala som vedľa seba inú ženu. S nadšením hovorila o nových veciach. Každú chvíľu otvárala tašku a prezerala si jednotlivé kúsky. Pre ten pocit spokojnosti a šťastia, ktorý som jej videla v tvári, presne pre ten to robím.

Minule som šla okolo jej kancelárie, neodolala som a vošla dnu. Nanešťastie mala práve klienta, ale keď ma sekretárka ohlásila, aspoň na pár sekúnd vybehla. Mala na sebe sukňu a jemnú blúzku (veci, ktoré sme spolu nevyberali, takže si ich kúpila sama) s doplnkami, ktoré sme našli spolu. Vyzerala nádherne. Vyzvŕtala sa predo mnou a žiarila šťastím. Potom dôstojne odpochodovala späť ku klientovi, až som sa musela smiať. Ešte som cez poodchýlené dvere zachytila obdivný pohľad muža, ktorý tam na ňu čakal.

Našli sme to, čo sme hľadali – úspešnú, spokojnú a krásnu ženu.

Mohlo by vás ešte zaujímať

Štýl Mejkerka z vás neurobí nákupnú maniačku

Prievan v skrini. Prievan v živote